Los európsky

Úvod

Los európsky (Alces alces alces) je najväčším zástupcom jeleňovitých na území Česka a spolu so Zubrom lesným (Bison bonasus) aj najväčším cicavcom prirodzene sa vyskytjúcim v Európe.[1]Los sa v minulosti voľne vyskytoval v celom stredoeurópskom priestore, avšak jeho populácia počas stredoveku v Európe začala rapídne klesať, predovšetkým vďaka ľudským činnostiam, akými boli rozvoj infraštruktúry a zmeny v spôsobe lovu. Návrat losov do Česka následne nastáva v druhej polovici 20. storočia a to predovšetkým ich migráciou z Poľska, kde ostala zachovaná reliktná populácia, posilnená o losy migrujúce z bývaleho Sovietského zväzu, ktorá sa následne rozrástala v Biebrzanskom národnom parku.[2] Po druhej svetovej vojne populácia losov v Európe pomaly stúpala, avšak od roku 2010 sa jeho populácia v juhozápadnej Európe opäť výrazne zmenšuje. Mojim cieľom v tejto práci je teda pomimo predstavenia tohto majestátneho zvieraťa aj zodpovedanie otázky, aké sú hlavné dôvody spôsobujúce úbytok losov v Európe, so zameraním na Českú republiku.

Biologický opis a výskyt losa európskeho v Českej republike

Los európsky je ako najväčší zástupca jeleňovitých na území Česka skutočne obrovským zvieraťom. Dorastá výšky 180 až 235 centimetrov v kohútiku, dĺžka jeho tela je 240 až 310 centimetrov. Samce, nazývané býky, môžu vážit v rozmedzí 220 až 450 kilogramov, avšak boli zaznamenané aj jedince, ktorých váha presahovala 500 kilogramov. Napriek týmto uctihodným číslam, je telo losa v porovaní v inými zástupcami jeleňovitých pomerne krátke, zakončené krátkym chvostom. Dominantným prvkom tohto zvieraťa sú jeho dlhé nohy, umožňujúce mu pohyb v mäkkých a bažinatých oblastiach. Ide o veľmi pohyblivé zvieratá, ktorého maximálna rýchlosť doshauje 50 km/h, pričom sú taktiež vynikajúcimi plavcami. Losia hlava pôsobí pretiahnutým dojmom, typickým znakom je prečnievajúci horný pysk, široké nozdry a hrboľatý výbežok na nose. Na spodnej časti krku majú losy kožovitý lalok, ktorý je pokrytý dlhou srsťou. Samci sú taktiež typický svojim lopatovitým parožím, ktoré v priemere nadobúda rozpätie až 160 centimetrov a môže vážiť cez 20 kilogramov. Čo sa týka jeho sfarbenia, ich srsť je väčšinou jednotne tmavohnedá, sivá až čierna, pričom srť na lysine losa je biela a na končatinách srsť prechádza do bielosivej. [3]

Los európsky žije samotárskym životom, len výmimočne počas zimy sa jedince združujú do malých skupiniek. Samice rodia po 35 až 38 týždňoch, obvykle len jedno mláďa, vo výnimočných prípadoch však aj dva či maximálne tri. Mláďatá sú kojené prvé 4 mesiace a pri matke zostávajú až do doby tesne pred ďalším pôrodom. Samice dosahujú dospelosť vo dvoch rokoch, samce až po dovršení tretieho roku života. Samci dosahujú svoj vrchol až medzi 5 a 6 rokom života, mladším samcom neprináleží žiadne stále teritórium. V období ruje sú samci veľmi agresívni a zvádzajú zúrivé súboje. V priemere sa losy dožívajú 15 až 25 rokov.[4]

Losy ako veľmi mobilné zvieratá zaberajú skutočne veľké územia, ich areál predstavuje 10 až 60 km². Na území Českej republiky sa los zdržuje vo vegetačnom období predoveštkým na podmáčaných miestach s kerovytými porastmi a bohatou mokradnou vegetáciou. Losy preferujú územia ktoré sú trvale zalesnené, predovšetkým smrekovými lesmi, kde sa tiež nachádzajú dobre vyvinuté kerové poschodia.[5]

Na základe svojej veľkosti je aj spotreba losa skutočne obrovská. Los európsky je schopný denne skonzumovať až 50 kilogramov potravy, avšak jeho špecializácia na potravu je pomerne úzka. Hlavnú zložku jeho potravy tvoria predovšetkým listy, výhonky, vetvy a kôra mäkkých drevín. Vďaka jeho hornému pysku los nie je schopný uchopovať nízko rastúcu trávu, jeho digestívne orgány však aj tak nie sú prispôsobené na trávenie hrubej vlákniny.[6]

Aká je teda početnosť výyskytu losa v Českej republike? Na základe výskumu robeného na rozmedzí českých, nemeckých a rakúskych hraníc, bolo medzi rokmi 2010-219 na území patriace Česku spozorovaných 146 losov. [7] V súčasnosti je však podľa odborníkov situácia kritická a v Českej republike nežije viac ako pár desiatok jedincov na Třeboňsku a Šumavě.

Faktory spôsobujúce úbytok losej populácie

Aké sú teda hlavné príčiny ubýtku losov v Českej republike? Keďže ide o kriticky ohrozený druh, s veľmi nízkym počtom jedincov, strata každého jedného jedinca je pre udržateľnosť populácie veľkou ranou. Jedným z hlavných dôvodov, súvisiacim s mobilitou a migráciou losov, je prepletená sieť komunikačných sietí v Českej republike. Losy na cesty podľa pracovníka Správy Národného parku Šumava, Jana Mokrého, tiež vytláčajú turisti a hubári.[8] Losy, ako prirodzene veľmi odvážne zvieratá, zvyknuté brániť svoje mláďatá pred predátormi, akými su vlky či medvede, nepociťujú z áut taký prirodzený rešpekt, ako je to u iných, menších zvierat. To spôsobuje nemalé problémy, keďže losy následne nedokážu dostatočne rýchlo reagovať na blížiace sa autá a často dochádza ku kolíziam, pri kotrých losy často umierajú. Ďalším faktorom, ohrozujúcim ich populáciu v Českej republike je povolenie ich lovu v súsediacom Rakúsku, kde mnoho českých losov migruje. Tak ako u všetkých zvierat, losy nevynímajúc, dochádza k pytliactvu, ktoré ohrozuje už tak ledva prežívajúcu populáciu. Po prirodzenej predácii a chorobách, je ľudská činnosť hlavným dôvodom úmrtnosti losov.

Akými spôsobmi teda možno losa v Česku chrániť? Čísla pochádzajúce z Poľska, ukazujú že zákaz lovu losov, v roku 2001, mal za následok postupné zvyšovanie populácie a to až do takého bodu, že odborníci na divokú prírodu navrhovali znovu zavedenie ich usmrcovania.[9] Ich lov je v Českej republike samozrejme zakazaný, keďže ide o silne ohrozený druh, avšak napriek ich legislatívnej ochrane, sa počet jedincov zatiaľ nepodarilo navyšovať. Čo sa týka ich ohrozenia na cestnej premávke, možným riešením môže byť zabudovanie dopravných značiek „Pozor los“, ktoré sú súčasťou dopravy napríklad v Škandinávii.[10] O niečo nákladnejším riešením by zase mohlo byť vybudovanie nadchodov určených pre bezpečný prechod zvierat, predovšetkým v oblastiach, ktorými losy migrujú. Českej populácii by taktiež prospel zákaz lovu losov v susednom Rakúsku, kam niektoré z českých losov migrujú a môžu sa tak stať obeťou rakúskych polovníkov. Azda najviac drastickým možným zásahom by bola relokácia losov, do „bezpečnejších“ oblastí.

Dôsledky výskumu v Českej republike

Čo teda priniesol výskum losej populácie v Českej republike? Výskum ukázal že populácia losov sa zmenšuje a dochádza k presunu z oblasti Třeboňska do menších oblastí v Šumavskom národnom parku, Novohradských hôr a CHKO Třeboňsko. Výskum tiež naznačuje že sa losy presúvaju do vyššie položených oblastí, azda ako spôsob úkrytu pred rozširujúcou sa ľudskou aktivitou. Ukazuje sa tiež že Česko netrpí nedostatkom vhodných biotopov pre prežite losa, ale že skutočným najväčším nepriateľom losov je práve stále sa rozširujúca dopravná komunikácia. Napriek tomu že výskum prebiehal len jednej malej populácii losov, výsledky naznačujú že populácia skutočne klesá, taktiež že je zvýšené riziko inbrídingu a je teda možná úplna extincia losa v Českej republike. [11]

Záver

Z tejto krátkej prípadovej štúdie jasne vychádza, že hlavným dôvodom zmenšovania sa losej populácie v Českej republike je činnosť človeka. Vďaka vysokej potravinovej a teritoriálnej špecializácii tohto majestátneho zvieraťa je tento problém veľmi komplexný a jeho riešenie bude potrebovať tiež medzinárodnú spoluprácu. Prvoradým cieľom pre ich populačný nárast by mala byť predovšetkým ochrana losov na cestách a ochrana pred nelegálnym lovom. Myslím si, že tieto prvé dva kroky možno rýchlo a efektívne aplikovať a zvýšiť tak šancu na prežitie losej populácie na území Českej republiky, pretože si to toto nádherné zviera určite zaslúži.

[1] JANIÍK, T. The declining occurrence of moose (Alces alces) at the southernmost edge of its range raise conservation concerns. Ecology and Evolution [online]. 2021, roč. 11, č. 10 [cit. 2022-04-16]. Dostupné z: https://doi.org/10.1002/ece3.7441

[2] Ibid

[5] Ibid.

[6] Ibid.

[7] JANIÍK, T. The declining occurrence of moose (Alces alces) at the southernmost edge of its range raise conservation concerns. Ecology and Evolution [online]. 2021, roč. 11, č. 10 [cit. 2022-04-16]. Dostupné z: https://doi.org/10.1002/ece3.7441

[8] VÍTEK, B. Populaci losů v Česku stihla pohroma, hynou po srážkách s auty. Lidovky.cz [online]. 2017 [cit. 2022-04-16]. Dostupné z: https://www.lidovky.cz/domov/srazka-s-losem-je-dramatictejsi-nez-se-zajicem-upozornuje-odbornik-z-sumavske-spravy.A170727_132759_ln_domov_ele

[9] JANIÍK, T. The declining occurrence of moose (Alces alces) at the southernmost edge of its range raise conservation concerns. Ecology and Evolution [online]. 2021, roč. 11, č. 10 [cit. 2022-04-16]. Dostupné z: https://doi.org/10.1002/ece3.7441

[10] VÍTEK, B. Populaci losů v Česku stihla pohroma, hynou po srážkách s auty. Lidovky.cz [online]. 2017 [cit. 2022-04-16]. Dostupné z: https://www.lidovky.cz/domov/srazka-s-losem-je-dramatictejsi-nez-se-zajicem-upozornuje-odbornik-z-sumavske-spravy.A170727_132759_ln_domov_ele

[11] JANIÍK, T. The declining occurrence of moose (Alces alces) at the southernmost edge of its range raise conservation concerns. Ecology and Evolution [online]. 2021, roč. 11, č. 10 [cit. 2022-04-16]. Dostupné z: https://doi.org/10.1002/ece3.7441

Vyhľadávať v tomto blogu

Los európsky

Los európsky a jeho ochrana v Českej republike

Los európsky

Úvod

Biologický opis a výskyt losa európskeho v Českej republike

Faktory spôsobujúce úbytok losej populácie

Dôsledky výskumu v Českej republike

Záver

Komentáre

Zverejnenie komentára